KAM V OKOLÍ

  • Historická pamiatka -zrúcanina hradu Ostrý Kameň (vo výške 576 m n.m.)
  • Najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby (767 m n.m.)
  • Vodná nádrž Hrudky Buková – rybolov, rekreácia
  • Prírodný útvar Skalné oko
  • Chránené nálezisko Hrudky
  • Štátna prírodná rezervácia Záruby
  • Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty

HRAD OSTRÝ KAMEŇ - FOTO

Kostoly a kaplnky

  • Rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie, postavený v rokoch 1788-1790, s.č. 269
  • Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pri dome smútku (s.č. 146), r. 1999 – 2000
  • Kaplnka Panny Márie mimo zastavaného územia obce, v časti Dolina, r. 1961

Sochy a kríže

  • Socha sv. Vendelína, 1899, pred súp.č. 134
  • Socha sv. Floriána, 1857, pred súp.č. 140
  • Socha Panny Márie, 1758, pred súp.č. 154
  • Socha sv. Jána Nepomuckého (stavba na památku teho moru), 1832, pred súp.č. 160
  • Božia muka, pri vedľajšej ceste smerom k Majeru (resp. vodnej nádrži Hrudky)
  • Božia muka so soškou Panny Márie (kamenný podstavec s vloženou soškou), renovovaná v r. 1955, pred súp.č. 5
  • Kamenný kríž, 1803, pred súp.č. 245
  • Drevený kríž, renovovaný v r. 1983, pred súp.č. 220
  • Kovový kríž, na pamiatku skonč. II. svetovej vojny (pôvodne drevený), pred s.č.102
  • Betónový kríž, 1797, pred súp.č. 68
  • Betónový kríž, 1906, pri kostole súp.č. 269
  • Kamenný kríž, 1801, ľavá strana cintorína
  • Drevený kríž, pravá strana cintorína
  • Drevený kríž, (tragické úmrtie Jána Botteka – obyvateľa Bukovej), 1958, mimo zastavaného územia, v časti Kravárová

Hačova jaskyňa patrí medzi jaskyne Plaveckého krasu. Neďaleko východnej kóty Čelo (718 m n.m.) objavili obyvatelia obce Buková Miloš Hačo, Peter Lipár, Maroš Lipár, Ján Molnár a Andrej Hlavatý drobnú prepadlinu s priemerom asi 50 cm a hĺbkou do 1,5 m. 14. januára 2001 pri čistení dna tejto prepadliny objavili Miloš Hačo spolu s Dušanom Hačom malý otvor, z ktorého bolo cítiť prievan. Vhodené skalky padali do neznáma cca 5 sekúnd. Po tomto objave začali spomínaní obyvatelia obce tento otvor prehlbovať. Pri výkopoch si pomáhali odbornými radami známych zo skupiny OS Plavecké Podhradie a vlastnoručne vyrobeným kladkostrojom. K prácam sa pridali i ďalší ľudia – zo Záhoria Milan Blusk, Jaro Butaš, Stanislav Lieskovský. Z Bukovčanov Milošovi Hačovi a ostatným vyššie spomenutým ešte pomáhali Ľuboš Hačo, Jozef a Pavol Polákovci, Pavol Herceg, Miloš Herceg a určite i ďalší.
Dňa 13. marca 2001 jaskyňu spolu s Braňom Šmídom a Erikom Kapucianom zo Speleoklubu UK zmapovali.
Veterlín takto znovu vydal kus svojho podzemného tajomstva!

Opis jaskyne
Hačova jaskyňa je jedným z najpozoruhodnejších jaskyniarskych postupov v Malých Karpatoch za posledné obdobie vôbec. Dá sa pritom predpokladať, že vzhľadom k pulzným prievanom je táto lokalita stále ešte len fragmentom väčšieho jaskynného systému.
Prepadlisko vchodu do jaskyne má profil 0,8 x 1 m. Vstupná sinkovitá kaverna je hlboká 4 m, s ďalším stupňom celkovo 6 m. Do boku sú z nej zahĺbené korozívne výbežky (Peťova slepá cesta). Zo vstupnej dutiny klesá strmo na východ špirálovito zatočená plazivka s profilom asi 50 cm (Pôrodnica), ktorá prechádza po pár metroch do podobnej horizontálnej plazivky. Plazivka nadväzuje 2 m vysokým skokom na menšiu oválnu korozívnu dutinu so zarútenou priepastkou na dne (Nebo a peklo) a 8 m hlbokou šachtou na väčší priestor (Dóm spolupracovníkov). V rozrušenej stene prístupovej priepasti je tu tesne nad dnom dómiku pekne vyzdobená postranná dutina, zvaná Tatov hrob. Na stene siete, pri nástupe do klesajúceho chodbovitého pokračovania jaskyne s veľkým zaklineným balvanom, je formácia veľmi dobre vyvinutých pizolitických výrastkov veľkosti hrachu až guličiek.
Z Dómu spolupracovníkov pokračuje jaskyňa oválnou meandujúcou strminou, nazvanou Cesta do pekla. V závere jej prvej tretiny vyrastajú z jej sintrového dna dva stalagnity, z ktorých jeden (45 cm výška, 11 cm priemer) má dokonalú podobu vztýčeného mužského prirodzenia (Ženský sen). Strmina chodby sa v najnižšej časti spája s rozšíreným priestorom (Bluskova zrútená pivnica), do ktorého spadá kolmým 4 m hlbokým stupňom. Priamo pod ním je sienkovitá, pekne sintrami vyzdobená dutina (Kaplnka) s plytkým jazierkom a zníženým záverom. Ďalej je tu lomená priestranná chodba, dlhá 20 m, nazvaná Hačova galéria. Je vysoká 3-5 m a jej steny sú bohato pokryté pestrofarebnými nátekovými sintrami. V strednej časti chodby sa zo slziaceho prítoku formuje jazierko. V strednej časti šikminy, ktorá odbočuje vľavo od Kaplnky sa mierne rozširuje do strán (Butašove zrkadlo) a trochu stúpa a hneď klesá plazivkovitým zúžením. Jej pokračovanie je zasintrované masívnym nátekom, no medzi ním a stenou je štrbina asi 10 cm široká, z ktorej cítiť miestami silný pulzný prievan.
Celková dĺžka jaskyne po objavení bola 170 m a jej hĺbka od vchodu po najnižší bod Hačovej galérie -56 m. V roku 2001 bola dĺžka 548 m a hĺbka -73 m. Po prekonaní závalu na konci chodby “Sodoma Gomora” Milošom Hačom sa v strope chodby objavil otvor. Kvôli bezpečnosti na ďalší prieskum prizval Miloš Hačo Braňa Šmídu. V septembri 2004 v spolupráci Šmída, Hačo, Majerčák bola prekonaná časť zasypaného a sintrom vyplneného kanála a po zdolaní úzkeho meandra boli objavené nové priestory, dosť značne poškodené rútením, čo svedčí o sejzmických pohyboch v minulosti. Po zameraní všetkých nových častí, dĺžka jaskyne vzrástla na 660 m, hĺbka ostala nezmenená -73 m. Od septembra 2004 už k novým objavom neprišlo, lebo aktivity speleológov sa presunuli do iných jaskýň.
Hačova jaskyňa sa z jaskýň Plaveckého krasu veľkosťou radí na tretie miesto za Plaveckú jaskyňu a Roštúnsku priepasť.

Uvedený odbornejší popis je skrátenou verziou zo Spravodaja Slovenskej speleologickej spoločnosti č. 2/2001.

OSTRÝ KAMEŇ

Zrúcanina hradu Ostrý Kameň (KÚ Buková)
Zrúcanina hradu na západnom ostrohu Zárub (pôvodný názov Ostriež), pohraničný strážny hrad na Českej ceste z 13. storočia. Po prvý raz sa spomína v roku 1272. Stredisko hradného panstva, ktorému patrilo viac obcí zo Záhoria. Poškodili ho Rákocziho vojská začiatkom 18. storočia a odvtedy pustol. Príťažlivý objekt turistických vychádzok, dobré rozhľady do Bukovskej kotliny. Pod hradom možno nájsť cvičné horolezecké terény …viac


NÁDRŽ HRUDKYVodná nádrž Hrudky Buková (KÚ Buková)
Buková je vodná nádrž na západnom Slovensku na potoku Hrudky. Nachádza sa v Bukovskej kotline neďaleko obce Buková v strednej časti Malých Karpát. Vodná nádrž slúži najmä na zavlažovanie nižšie položených dedín (Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš atď.) Okrem toho je v letných mesiacoch veľmi obľúbená ako turistické centrum, no najmä však slúži na rybárčenie. Okolie priehrady je obsypané chatami. Priamo nad priehradou sa vypína najvyšší vrch Malých Karpát Záruby. Hneď vedľa najvyššieho vrcholu Malých Karpát sa nachádza zrúcanina Ostrý Kameň, ktorá v minulosti slúžila ako letné sídlo grófa Pálfyho.


Záruby – najvyšší vrch Malých Karpát (KÚ Buková)
Malé Karpaty sa tiahnu od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom. Je to nevysoké asi 100 km dlhé pohorie (najvyšší vrch Záruby, 768 m), kde sa striedajú lesy s peknými lúčinami.


Sieť turistických značiek (KÚ Buková)


SMOLENICKÝ ZÁMOKSmolenický zámok (KÚ Smolenice)
V 15. storočí vzrástol význam Smoleníc, lebo v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Začiatkom 16. stor. získavajú Smolenice Országhovci. V roku 1777 preberá Ján Pálffy do zálohu smolenické panstvo. Pálffyovci neobývali Smolenický hrad, ktorý už za posledného Erdo dyovca – Krištofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou. Pôvodne strážny hrad postavený pravdepodobne v 14. st. na ochranu malokarpatských priesmykov a obchodnej Českej cesty …viac


MUZEUM MOLPÍRMúzeum „Molpír“ Smolenice (KÚ Smolenice)

Múzeum je umiestnené v budove starej fary. Časť expozície tvoria exponáty z halštattského hradiska Molpír. V múzeu má svoj kútik regionálny historik a učiteľ Štefan Jastrabík. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Zaujímavá je expozícia starých kníh zo 17. – 19. storočia z farskej knižnice. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v obrázkoch. Flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi sú v ďalšej miestnosti. V poslednej miestnosti je etnografia Smoleníc a okolia.


JASKYŇ DRINYJaskyňa Driny (KÚ Smolenice)

Nachádza sa juhozápadne od Smoleníc na území Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty v Smolenickom krase v Malých Karpatoch. Je vytvorená je v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Dosahuje dĺžku 680 m. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Typické sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Ďalej sú zastúpené sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, stalaktity a jazierka. Objavená v roku 1930. Pre verejnosť otvorená od roku 1935. V súčasnosti je sprístupnených 410 m …viac


HRAD KORLATKAZrúcanina hradu Korlátka (KÚ Cerová)

Zrúcanina hradu v chotári obce Rozbehy, miestnej časti obce Cerová. Postavili ho ako strážny hrad v polovici 13. storočia na ochranu obchodnej Českej cesty prechádzajúcej priesmykmi Malých Karpát. Po prvý raz sa spomína v roku 1298. Patril kráľovi, potom veľmožským rodom, Stiborovi zo Stiboríc a od konca 15. storočia do roku 1772 rodine Korlátskovcov. Bol sídlom hradného panstva. V polovici 18. storočia ho majitelia opustili a dnes je v ruinách. Zachované zvyšky horného hradu s gotickým jadrom, obvodových múrov dolného hradu a opevnenia …viac


VETERNY PARKVeterný park Rozbehy (KÚ Cerová)
Prvý veterný park na Slovensku bol v auguste minulého roku postavený aj vďaka európskym peniazom. Z fondu PHARE naň bolo vyčlenených 1,8 milióna eur. “Celkové náklady na elektráreň boli 125 miliónov korún,”. Veternú elektráreň vyrobenú v Dánsku prevádzkuje obec. Jej celkový výkon je 2,6 MW.


HRAD DOBRA VODAZrúcanina hradu Dobrá Voda (KÚ Dobrá Voda)

Zrúcanina hradu nad rovnomennou obcou. Postavili ho ako strážny hrad pri prechode cez dnes už zaniknutú cestu cez hrebeň Malých Karpát, písomne doložený v roku 1263. Najprv to bol kráľovský hrad, neskôr v majetku veľmožských rodov, patril aj Stiborovi zo Stiboríc. Dobrovodský hrad je typom ranogotickej pevnosti s najstarším horným hradom, kde stál jednoduchý poschodový palác ukončený po oboch stranách hranolovými vežami. Obranu tvorila polygonálna bašta. Hrad mal dobré hospodárske zázemie, listinné správy spomínajú aj vlastný mlyn …viac


KOSTOL KATARÍNKAZrúcanina kostola a kláštora Katarínka (KÚ Dechtice)
Naposledy priradil Vlastivedný slovník obcí na Slovensku tento objekt k obci Naháč. Tak robili i starší topografi a historici (Korabinský, Fenyes, Bel, Jedlička a i.). Katerinka však patrila a patrí do katastra obce Dechtice, hoci leží v jeho najzápadnejšom výbežku a bližšie k obci Naháč, odkiaľ ju je teraz najlepšie vidieť a odkiaľ je k nej najľahší prístup …viac


PLAVECKY HRADZrúcanina hradu Plavecký hrad (KÚ Plavecké Podhradie)
Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256-1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553-1575 Fuggerovci, po nich Balassovci; od 1641 nepretižite až do 20. storočia Pálffyovci. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do kaštieľa v Malackách a hrad začal pustnúť …viac


Obec Plavecký Peter zapísaná ako Pamiatková rezervácia (KÚ Plavecký Peter)

Predmetom ochrany a pamiatkovej starostlivosti je historický sídelný útvar ako celok – historický pôdorys, hmotová a priestorová štruktúra zástavby, pamiatky ľudovej architektúry (stavby obytné i hospodárske) v starom jadre obce i prestavané objekty ľud. architektúry, ktoré vytvárajú s kostolom a prícestnými sakrálnymi plastikami historické prostredie …viac


farma-pod-trstim

Farma pod Tŕstím

Malá rodinná farma existuje od roku 2010 na kopaniciach v Bukovej. Farma organizuje jazdecké tábory pre deti. Deti strávia čas v prírode v spoločnosti zvieratiek, naučia sa základy jazdenia na koni, vyskúšajú si kŕmenie a ošetrovanie koní, oviec, kôz a ostatných obyvateľov našej farmy …viac